História obce

Obec sa nachádza severozápadne od Nového Mesta nad Váhom smerom na Moravu. Od pradávna viedla cez ňu obchodná cesta zo Slovenska na Moravu. Obec bola spočiatku majetkom kráľovským a jej obyvatelia museli dávať kráľovskej tabuli zverinu a hájiť ju pred záškodníkmi. V bohatých lesoch, ktoré v dávnych časoch pokrývali kraj a siahali až k Váhu, žilo veľa divej vysokej zveriny, najmä sŕn. Po týchto dostala obec aj meno.
Zistiť pôvod a pomenovanie obce je veľmi ťažko. Podľa ľudového rozprávania ju mal založiť istý Srnánek, sluha na Čanyho panskom majeri. Pán mu vraj dovolil postaviť si pri pánskom majeri domček. Po čase k nemu pribúdali ďalšie chalúpky, takže napokon vznikla osada, ktorá dostala meno Srnie po svojom zakladateľovi. Prvá písomná zmienka o obci Dolné Srnie je z roku 1447. Zo zachovaných dokumentov je zrejmé, že obec patrila od najstarších čias Beckovskému hradu. Ako sa menili majitelia hradu tak sa menili i majitelia obce. 
V kronike sa spomína ako jeden z hradov, ktoré chránili západné hranice Uhorska proti výbojným českým kniežatám taktiež nehovorí podrobnejšie o jeho vzťahu k okolitému kraju. Boli však obdobné ako u ostatných kráľovských hradov na Považí.

V 14. storočí sa hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho ktorý ho mal v moci až do svojej smrti r.1321. Matúš Čák zomrel však bez dediča a tak po jeho smrti obsadil panovník jeho hrady bez väčšieho odporu. No Beckovský hrad si panovník dlho nepodržal a v r. 1379 ho daroval za víťazstvá v neapolskej výprave Mikulášovi Bánffymu. O deväť rokov neskôr zamenil kráľ Žigmund Beckov Bánffyovcom za iné majetky a daroval ho 16. júla 1388 i s panstvom vojvodovi Ctiborovi a jeho bratom Ondrejovi a Mikulášovi.
Z tohto obdobia sa zachovala darovacia listina ktorá je písaná latinsky.

Podobná darovacia listina bola vydaná kráľom Ludvikom I. v r. 1370 Mikulášovi Bánffymu, tiež za jeho vojenské zásluhy. V tejto nie sú obce vymenované podľa mena, ale sú pravdepodobne obsiahnuté v slove " okolie". Keď bol Ctiborom I. v Novom Meste n/V r.1414 založený rád augustianský, bola mu podriadená aj cirkev novomestská i s fíliou lieskovskou. Nespomína sa tu síce Srnie, ale je nesporné, že aj ono cirkevne rádu tomuto bolo podriadené, lebo samostatnej farnosti mať nemohlo, inak by i Lieskové pod túto bolo muselo spadať. Napokon je i polohovo bližšie k Novému Mestu n /V ako Moravské Lieskové. A určite s týmto úzko súvisí i tá skutočnosť, že hody novomestské a srnanské sa svätia spolu v jednom termíne.